Text: Žalm 10, 1
Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia?
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Stalo sa vám už niekedy, že vás niekto sklamal? Myslím, že odpoveď na túto otázku bude u každého z nás jednoznačná. Sklamanie je súčasťou našej ľudskej skúsenosti. Mám však ešte jednu otázku. Sklamal vás niekedy Boh? Vyčítali ste niekedy niečo Bohu? Zdá sa nám to možno príliš odvážne, príliš smelé. Ale aj Biblia samotná nám prináša mnoho zvolaní alebo príbehov ľudí, v ktorých je zobrazené určité sklamanie z Boha. Z toho, že Boh konal ináč ako človek očakával alebo z toho, že Boh nekonal vôbec. Predovšetkým, že nechal človeka prechádzať poníženým, opovrhnutím, strádaním, bolesťou či chorobou. Vtedy má nielen človek pocit opustenosti, ale dokonca sám Pán Ježiš na kríži volal: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, môjho kriku. Kniha Jóbova je plná otázok typu Prečo? A aj žalmista v dnešnom biblickom texte sa pýta: Hospodine, prečo?
Je to tak bratia a sestry, vzťah s Bohom, to nie sú len nebeské výšiny, ale niekedy je to aj pád na dno. Ale na druhej strane, tí, ktorí sa potápajú, by vedeli iste vedeli potvrdiť, že aj na dne sa nájde veľa zaujímavého. Len sa netreba zľaknúť tej hĺbky a treba mať otvorené oči, v našom prípade, otvorené oči srdca. – A to aj dôvod, prečo sa stretávame tu v chráme. Aby aj keď – obrazne povedané – padneme na to dno, dokázali sme oceniť jeho prínos a jeho krásu a s vďačnosťou sa odrazili opäť nahor.
Premýšľajme chvíľu o tých sklamaniach z Boha a skúsme si to trošku hlbšie rozobrať. 1. Skutočne ma sklamal Boh? Nesklamala ma len moja predstava o Ňom? Nesklamalo ma len moje pochopenie Boha?
Viete, to kto je Boh a aký Boh je, má v dejinách ľudstva ale aj vo v našich osobných dejinách, svoj vývoj. Neznamená to, že Boh je iný. Znamená to, že my ho smieme vnímať ináč. Primitívne kmene v rámci svojich obetí, túžili si nakloniť Boha, aby splnil to čo požadujú. Ľudia ho vnímali ako nenásytného vládcu, s ktorým možno vyhandlovať lepšie počasie alebo víťazstvo v boji. Táto obetná prax prešla aj do židovstva, ale tam sa už črtá vzťah medzi človekom a Bohom, v ktorom je aj vďačnosť, aj odovzdanosť srdca. Aj keď ešte vo veľmi hrubej forme. Pánom Ježišom Kristom sa toto handlovanie, toto kupčenie s Bohom končí. Aj Pán Ježiš povedal: Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Ale práve reformácia odmietla akékoľvek kupčenie s Bohom a vyzdvihla úprimný vzťah ku Kristovi a ku Písmu. Je to vzťah založený na viere, láske a vďačnosti. – Ak sa v tvojom vzťahu, milý brat a sestra, objavuje postoj – musím urobiť Bohu toto, aby som dostal ono, určite potrebuje miernu korekciu. Boh Ťa nekonečne miluje a je ochotný dať Ti všetko, čo je požehnaním pre tvoju dušu. Ty len objav opäť vo svojom srdci vieru, lásku a vďačnosť, aby tvoja radosť bola úplná.
Zároveň si uvedomme, že každý z nás prechádzame aj formovaním nášho charakteru nášho vzťahu k Bohu. Keď by ste sa vedeli preniesť do svojej mladosti o nejakých 20 až 40 rokov späť, mohli by ste povedať, že vaša viera je rovnaká, je tá istá ako pred tými desiatkami rokov? Som si istý, že určite nie. Pretože to, čo vás v živote stretlo, čo ste prežili, vás nejako formovalo, museli ste na to nejako reagovať vonkajšími ale i vnútornými postojmi. Keď človek vníma svoj vzťah s Bohom nie staticky ale dynamicky, ako možnosť rozvíjať vzťah s Bohom, novo ho chápať, tak každú situáciu života vníma ako jednu veľkú obohacujúcu možnosť. Apoštol Pavol takto žil a vyznal: A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.
2. Skutočne ma sklamal Boh? Nebol to „len“ človek, ktorý sa ku Bohu hlási a vyznáva Ježiša Krista? Stretol som sa už s pár ľuďmi, ktorí pri spomínaní na svoje ranné skúsenosti s cirkvou, kostolom, ľuďmi, kňazom, nemajú veľmi dobré spomienky. Iste, niekedy tá rana je veľmi hlboká a pravdupovediac, niekedy to môže hraničiť až s traumou. Aj také prípady sú a nemajú nič spoločné s úprimným vzťahom ku Ježišovi. Ale na druhej strane, keď počujete niektoré argumenty, tak vám je jasné, že je to len zámienka na to, aby človek nemusel mať nič s Bohom, ani s cirkvou.
Preto je tu naozaj výzva pre všetkých, ktorí sa ku Ježišovi hlásime, ktorí sa s Ním učíme žiť, aby sme boli naozaj tým svetlom sveta, a aby sme s ľuďmi, s ktorými žijeme, rozvíjali vzťah kresťanskej lásky, aby sme sa učili vidieť našich blížnych srdcom.
3. Pre všetkých, ktorí sú z Boha sklamaní z takého či onakého dôvodu, je tu otázka, či chcú vo svojom živote byť sklamaní aj naďalej, alebo či to chcú prelomiť, či to chcú zmeniť. Ak áno, tak sa už dnes môžu vydať na cestu odpúšťania. Odpúšťania samému sebe za to, že si vytvorili klamnú predstavu o Bohu, ktorá ich doviedla až ku sklamaniu z Neho. Môžu odpustiť ľuďom, ktorí im ukázali zdeformovanú podobu Boha a Pána Ježiša Krista a prijať zodpovednosť za vlastné hľadanie. A napokon môžu odpustiť aj Bohu. Nie preto, že by Boh nejakým spôsobom voči nim zlyhal. Ale preto, aby si dokonale vyčistili srdce od akéhokoľvek hnevu, zášte alebo pocitu krivdy voči Bohu.
Je tu však ešte jedna radostná vec bratia sestry. Jednoducho ten pocit sklamania nebude trvať večne. Jednoducho nemôže, pretože byť naveky sklamaný z Boha v podstate znamená večnú smrť. Teda prinajmenšom pred svojim odchodom z tohto sveta, tak ako povedal Pánovi Ježišovi ten lotor na kríži a prosil o odpustenie, tak aj človek musí uznať: Bože to nie ty si ma sklamal ale ja som mal pomýlenú predstavu o Tebe. Odpusť mi to. A pomôž mi nájsť ku Tebe správny a ten najúprimnejší vzťah. – Keďže však nevieme, kedy z tohto sveta odídeme, nepoznáme ani dňa, ani hodiny, nevieme, či to bude dnes, zajtra, alebo o niekoľko rokov, najlepšie je toto vyznanie urobiť hneď. Pretože ak by človek takéto vyznanie neučinil, znamenalo by to, že je od Boha naveky odlúčený.
Preto tou radostnou správou je, že môžeš už dnes prepustiť akékoľvek sklamanie, že už dnes môžeš vyčistiť svoju cestu, zmieriť sa a odísť z tohto miesta s pokojom vo svojom srdci. Boh má pre toto tvoje rozhodnutie otvorenú náruč, Boh ťa v tomto tvojom novom rozhodnutí plne podporuje. Vydaj sa dnes na túto novú cestu, ktorá už nie je o sklamaní ale radostnom spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom. Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, Ty si svetlo tohto sveta, Ty si aj svetlom našich duší. V tomto svetle niet ani klamu ani sklamania. Ukáž sa nám taký, aký si. Daj silu veriť Ti srdcom. Pomôž prosíme prehliadnuť akúkoľvek ilúziu, akýkoľvek klam.
Udržuj naše srdcia čisté, aby sme sa stránili každého hriechu. Aby sme žili v láske a radosti dietok Božích.
Prosíme ťa aj za našu mládež, konfirmandov, dietky, aby ich najvyšší záujem bol Teba milovať. O to Ťa prosíme aj pri nás samých. Amen.