Rod Ostrolúcky
Rod Ostrolúckych patrí medzi starobylé šľachtické rody Zvolenskej župy, ale aj celého Slovenska. Jeho počiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia, kedy do zvolenskej župy patrilo celé územie Oravy a Liptova.
Najstarším predkom rodu Ostrolúckych bol Ziman, ktorý žil v 2. polovici 13. storočia. Bol kráľovským trubačom a píšťalkárom, tešil sa veľkej priazni uhorského kráľa Ladislava IV. V roku 1280 mu kráľ za jeho verné služby na dvore daroval majetky v obci Ostrá Lúka a zároveň mu daroval šľachtický titul. Zanechal po sebe štyroch synov – Mikuláša, Michala, Kunlegha a Jána. Práve Jánovi sa pripisuje, že ako prvý začal používať prídomok „z Ostrej Lúka“ /de Ostroluka/.
Ďalším dôležitým pokračovateľom rodovej línie rodiny Ostrolúckej bol Melicher II /1600-1649/, ktorý bol v rokoch 1635-1637 zvolenským podžupanom. V roku 1636 začal s výstavbou kaštieľa na Ostrej Lúke podľa plánu banskoštiavnického staviteľa Abraháma Artza. Jeden z jeho synov /mal tri manželky/ Baltazár II. ako sedemročný oslepol. Napriek tomuto hendikepu vynikal v hudbe, latinčine i umení. Údajne mal vynikajúci cit a hmat, vďaka ktorému opravoval hodiny. Matej Bel ho nazval „slepým učencom“.
Vnuci Baltazára II. Štefan a Adam boli zanietení obrancovia evanjelickej viery. Boli to oni, ktorým sa podarilo presadiť výstavbu artikulárneho kostola na Ostrej Lúke a na ktorú aj finančne prispeli.
Štefanova vetva zostáva na Ostrej Lúke a napokon vymiera po praslici smrťou Vilhelmíny v roku 1876 a jej staršej sestry Ludoviky, ktorá umrela v tom istom roku. Zaujímavejšia je však pre nás vetva Adama Ostrolúckeho, ktorý bol praprastarým otcom Adely Ostrolúckej. Adamov vnuk Ľudovít sa v roku 1791 oženil s baronesou Ludovikou Rothschutz. Vďaka tomuto sobášu získal panstvo v Zemianskom Podhradí, ku ktorému patrili aj okolité obce. Manželia žili striedavo na Ostrej Lúke a v Zemianskom Podhradí. Narodili sa im dvaja synovia Mikuláš a Gustáv. Tretí Vincent krátko po narodení umrel.
V tomto dejinnom bode sa cesty rodiny Ostrolúckej formálne rozchádzajú. Ľudovít totiž ešte za svojho života spísal závet, v ktorom určil, že rodové majetky na Ostrej Lúke pripadnú staršiemu Mikulášovi a majetky v Zemianskom Podhradí, mladšiemu synovi Gustávovi.
Gustáv Ostrolúcky /1800-1862/ slúžny, generálny perceptor a od roku 1840 podžupan Trenčianskej stolice, inšpektor /zborový dozorca/evanjelického cirkevného zboru v Zemianskom Podhradí. Udržiaval úzke kontakty s tamojším farárom Samuelom Štúrom, pochádzajúcim z neďalekej obce Uhrovec. Jeho mladší brat Ľudovít Štúr bol častým hosťom fary, kde sa zoznámil s Adelou Ostrolúckou, neterou Gustáva Ostrolúckeho, ktorá sa rada zdržiavala u svojho strýka. Gustáv Ostrolúcky zohral významnú rolu aj v revolučných rokoch 1848-1849. Bez jeho súhlasu by Štúr a Hurban len ťažko organizovali dobrovoľníkov do povstania proti záujmom uhorskej vlády. Gustáv Ostrolúcky umrel v Zemianskom Podhradí a je pochovaný na starom cintoríne, v blízkosti evanjelického kostola, tak ako si to prial. Nezanechal žiadneho potomka a tak o rodové sídlo v Zemianskom Podhradí sa staral jeho starší brat Mikuláš.
Mikuláš Ostrolúcky /1797-1872/ Bol otcom Adely Ostrolúckej /1823-1853/ a Gejzu Ostrolúckeho /1798-1867/. Niekedy medzi rokmi 1817-1819 sa oženil s Alžbetou Gosztonyiovou /1798-1867/, ktorá sa dožila až 90 rokov. O funkciách svojho starého otca vo verejnej správe a súdnictve sa najlepšie vyjadril jeho vnuk Mikuláš Ostrolúcky ml. v roku 1928 takto: „V rokoch 1836-1839 bol starý otec podžupanom Zvolenskej stolice, v rokoch 1839 – 1840 poslancom tej samej stolice na krajinskom sneme, v rokoch 1840 – 1848 bol sudcom kráľovskej súdnej tabule v Pešti a v rokoch 1848 – 1849 kráľovským komisárom stolice Zvolenskej a banských miest. V rokoch 1851 – 1853 do smrti svojej dcéry Adely bol sudcom najvyššieho súdu vo Viedni“. Mikuláš Ostrolúcky umrel v roku 1872 vo veku 75 rokov. On i jeho manželka sú pochovaní na Ostrej Lúke.
Gejza Ostrolúcky /1820-1884/ syn Mikuláša pôsobil ako hlavný notár Zvolenskej stolice. S prvou manželkou, Magdalénou Podmanickou, sa po desiatich rokoch manželstva rozviedol. Z druhého manželstva s Adelou Huszághovou /1843-1920/ sa narodili dvaja synovia: Mikuláš /1867-1947/ a Gejza /1869-1952/.
Mikuláš Ostrolúcky /1867-1947/ na začiatku 20. storočia sa stal hlavným županom Zvolenskej stolice. Po vzniku Československej republiky roku 1918 získal tunajšie občianstvo. Ako právnik sa často zdržiaval v Budapešti, jeho kaštieľ v Ostrej Lúke a okolité majetky udržiaval v dobrom stave správca Goldfuss so svojou rodinou a služobníctvom. Do roku 1914 bol predseda Lutherovej spoločnosti. Mikuláš Ostrolúcky sa neoženil, zomrel bez zákonných potomkov v nemocnici v Bratislave a preto ním vymrela aj ostrolúcka vetva zemianskeho rodu Ostrolúckych.
Gejza Gustáv Ostrolúcky /1869-1952/ bol posledným majiteľom rodového panstva v Zemianskom Podhradí. Známy bol aj ako Gejza II. Ostrolúcky, lebo meno Gejza sa veľmi neujalo. Narodil sa v Bratislave, býval v Zemianskom Podhradí. Vyštudoval právo v Budapešti a vo Viedni, v štúdiách ekonómie pokračoval v Halle a Hohenheime. V roku 1900 sa oženil so Šarlotou /Karolínou/ Plachou z obce Ecsegi. Mali dve deti – Pavla Ostrolúckeho /1902-1966/ a Alžbetu /nar. 1904/. V rokoch 1897-1898 precestoval veľký kus sveta. Dlhší čas strávil v Indií, Číne, Japonsku a v Spojených štátoch amerických. Mal prezývku cestovateľ. V roku 1899 sa ako 30-ročný stal hlavným županom Zvolenskej župy. Túto funkciu vykonával do roku 1905. V roku 1914 mu udelili titul čestného občana mesta Žiliny. Vyznamenali ho aj Vojnovým Krížom 1. triedy. Začiatkom roka 1947 bol Gustáv Ostrolúcky obžalovaný z nepriateľstva voči ČSR a jej demokratickému zradeniu, z hanobenia jej predstaviteľov, z podpory fašizmu, vychvaľovania predstaviteľov tzv. Slovenského štátu a hláseniu sa ku maďarskej národnosti. Napokon sa nič z toho nepreukázalo a súd ho spod žaloby oslobodil. Umrel v roku 1952 v Zemianskom Podhradí, kde je aj pochovaný.
Pavol Melicher Gejza Ostrolúcky /1902-1966/ so svojou manželkou Antóniou Wekerle /1909-1994/ obýval majetok v Novohradskej župe, ktorý zdedil po svojej matke. Mali tri deti: Kláru /1931/, Gabrielu /1935/ a Mikuláša /1940/
Mikuláš Ostrolúcky /1940/ vyštudoval stavebné inžinierstvo. So svojou manželkou barónkou Gabrielou Schell majú dve deti Dionýza /1975/ a Šarlotu /1977/ a žijú v Budapešti.
Kaštiele rodiny Ostrolúckej
Na území Ostrej Lúky sa nachádzali dva kaštiele šľachtickej rodiny Ostrolúckych. Starší kaštieľ, ktorý stojí dodnes, dal postaviť Melichar Ostrolúcky II. /1600 1649/. Jeho stavba sa začala v roku 1636 a dokončený bol v roku 1641. Renesančnú stavbu navrhol banskoštiavnický staviteľ Abraham Artz. Po rôznych úpravách a prestavbách stojí dodnes. Na prízemí kaštieľa je v stene vytesaný nápis: Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet. Nápis je napísaný v latinčine. Súčasťou stavby kaštieľa sú dve veže so strieľňami. Obytných miestnosti je celkom dvanásť. Na prízemí boli kuchyne, sklady a miestnosti pre služobníctvo. Na poschodie vedú dve schodiská, do pravého a ľavého krídla kaštieľa. Vo výhodnom krídle kaštieľa, vo vežičke, mala svoju izbu aj Adela Ostrolúcka. V okolí kaštieľa sa nachádza park, ktorého súčasťou sú 200 až 250 ročné lipy.
Počas neskorej jesene a v zimných mesiacoch žila rodina striedavo v Bratislave, Budapešti a vo Viedni. V čase ich neprítomnosti sa o kaštieľ staralo služobníctvo. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ pôvodným majiteľom odňatý, ale štát nenašiel preň využitie, tak ho vrátil späť Ostrolúckovcom. Gejza Ostrolúcky (1867-1952) ho v roku 1951 predal piatim rodinám, ktoré pochádzali z obce Lešť. Tieto rodiny bývali v kaštieli a v priľahlej nehnuteľnosti, ale postupne rodiny svoje podiely predali. V súčasnosti /2021/ je kaštieľ v súkromnom vlastníctve a prechádza kompletnou rekonštrukciou.
V 50. a 60. rokoch minulého storočia v kaštieli sídlila obecná škola. Potom jeho priestory a miestnosti slúžili pre potreby miestneho JRD. V roku 1971 Štátny podnik Pamiatkostav ukončil generálnu opravu kaštieľa a vtedajší ONV vo Zvolene rozhodol, že v jeho priestoroch bude umiestnený Okresný archív vo Zvolene. V roku 1977 sa vedenie obce pokúšalo o získanie knižnice rodiny Ostrolúckych, ktorá bola umiestnená v Okresnom vlastivednom múzeu vo Zvolene. Tento zámer sa však nepodaril. Časť tejto knižnice by sa pravdepodobne mala nachádzať v Štátnom archíve v Banskej Bystrici.
O druhom kaštieli na Ostrej Lúke máme menej údajov ako o predošlom. Bol postavený v blízkosti kaštieľa prvého, len pravdepodobne o niekoľko rokov neskôr. Veľkosťou bol podobný prvému. Po II. svetovej vojne začal postupne chátrať. Niekedy v 60. rokoch minulého storočia tamojšie JRD robilo terénne úpravy v jeho okolí a posledné zvyšky múrov boli zrovnané so zemou.
Na záver ešte niekoľko zaujímavostí
O vybavení ostrolúckeho kaštieľa sa môžeme dovzedieť nasledovné:
„Na stene viselo veľké benátske zrkadlo, ktoré malo hĺbku, totiž ukazovalo tak verne, že nebyť pozláteného vyrezávaného rámu, človek by si myslel, že má pred sebou otvorené dvere do druhej miestnosti. Okrem zrkadla zdobil stenu veľký obraz: bola to vraj kópia ktoréhosi Rembrandtovho diela. Z druhej strany sa dívala Adelka: visel tam portrét od akéhosi peštianskeho maliara.“
Rodina Ostrolúcka patrila medzi bohaté zemianstvo, tvoriace tzv. uhorskú strednú šľachtu. Žila pomerne rušným spoločenským životom. Takmer všetci jej členovia sa zaujímali o literatúru, divadlo, hudbu a zúčastňovali rôznych verejných podujatiach. O vzdelanostnej úrovni Ostrolúckych svedčí aj ich bohatá knižnica, ktorá sa nachádza v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene a obsahuje takmer 3000 zväzkov v rôznych jazykoch: nemeckom, maďarskom, anglickom, latinskom, francúzskom no slovenskú knihu však ani jednu. Medzi nimi sa nachádzali aj cirkevné knihy a starý spevník z roku 1793. V knižnici sa tiež našiel zápisník Adely Ostrolúckej z obdobia rokov 1837-1847, do ktorého si zaznamenávala: nadpis prečítanej knihy, jej autora, hlavné postavy a ich stručnú charakteristiku v tej reči v akej čítala o dielo. Okrem toho si sem zapisovala aj obľúbené básne a piesne.
Spracované podľa prameňov:
Kubinský Jaroslav, Šľachtický rod Ostrolúckych
Nižná Jana, Adela Ostrolúcka – Osobnosť v tieni Ľudovíta Štúra
Buletin Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene
Erb rodiny Ostrolúckej
Kaštiele rodiny Ostrolúckej
Knižnica rodiny Ostrolúckej
Gustáv a Mikuláš Ostrolúcky
Mikuláš Ostrolúcky /1797/ – Adelin otec
Alžbeta rod. Gostonyi /1979/ – matka Adely
Gejza I. Ostrolúcky /1820/
Gejza I. Ostrolúcky /1820/
Gejza I. Ostrolúcky /1820/
Mikuláš /1867/ a Gejza /1869/ Ostrolúcky
Dr. Mikuláš Ostrolúcky /1867/
