Text: Matúš 6, 25-34
Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
.Práve v tento končiaci sa letný čas je možné pozorovať vtáčiky, ako bezstarostne sedia na elektrických drôtoch, alebo poletujú hore dole. Akoby jedinou ich starosťou a povinnosťou bolo, na ktorý konárik preletia, kde si odpočinú a do čoho zobnú.
Možno aj Pán Ježiš pozoroval tento obraz prírody, keď formuloval tie prečítané slová o ľudskej ustarostenosti. A na druhej strane videl toho zotročeného ľudského ducha, videl ako sa toto zotročenie prejavuje navonok – pozemským pachtením a naháňaním sa. Hľadal pre týchto ľudí liek, hľadal pre nich pomôcku, s ktorou by sa mohli oslobodiť od ustarostenosti. Hľadal ju v krajine večnosti, odkiaľ On sám prichádza. A najbližšia k tomuto kráľovstva Božieho, najbližšiu vibráciu večnosti našiel v tejto časnosti v prírode. Preto hovorí: Pozrite vtákov nebeských, pozorujte poľné ľalie. Neraz, keď len zájdem sem do záhrady, a premýšľam o „obyčajnom“ strome, nachádzam v jeho existencii mnoho spoločného so životom človeka.
Bratia a sestry, dôležitou vecou pri rozjímaní nad týmito Ježišovými slovami, nad jeho eko-odporúčaním je, komu boli tieto slová Kristove adresované. Či sú tieto slová adresované nám, bežným ľuďom, alebo nejakým mníchom, či askétom, teda ľuďom, ktorí sa totálne vzdali všetkého imania. Pretože je iste zreteľné, že pri tomto type ľudí, by slová Pána Ježiša boli ľahšie vyplniteľné.
Tieto slová o ustarostenosti patria do známej state Písma Svätého, ktorá sa volá kázeň na vrchu. Je to časť evanjelia podľa Matúša 5-7 kpt. Táto časť je známa radikálnymi požiadavkami Pána Ježiša na svojich nasledovníkov. A veru, keby sa bežní ľudia mali do bodky riadiť týmito prikázaniami, asi by ich vyplnili veľmi ťažko. A predsa Pán Ježiš tieto požiadavky vyslovuje: Nebuďte ustarostení. Pozrite vtákov nebeských, pozorujte poľné ľalie. – Komu ich hovorí, komu Pán Ježiš adresuje tieto požiadavky? Prví, ktorí sa stretli s týmito požiadavkami Pána Ježiša, boli jeho učeníci. Oni skutočne aj do bodky vyplnili slová Pána Ježiša, vzdali sa všetkého, nie však preto, aby sa z nich stali čudáci, ale aby svoje srdcia oslobodili pre Boha. Tiež sám Pán Ježiš chodil po galilejskej zemi, a evanjelium o ňom svedčí, že nemal, kde by hlavu sklonil. V dvetisícročnej histórii cirkvi ale i celého sveta bolo mnoho ľudí, ktorí sa podobne ako Kristus a jeho učeníci ochotne vzdali imania, aby nasledovali Boha.
Čo však my bratia a sestry, takpovediac obyčajní ľudia, ktorí máme svoje rodiny, svoje zázemie, povinnosti, rôzne väzby pracovné i osobné. Je tento text určený aj pre nás? Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Bezpochyby áno, aj nás Pán Ježiš chce upozorniť na to, že život je viac ako len tento časný svet. Chce obrátiť náš zrak na tento svet duchovný. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? Aká aktuálna otázka pre dnešný čas, pre dnešných ľudí, ktorých celé životné snaženie sa vyčerpáva v zarábaní peňazí a ich míňaní. Či život nie je viac ako toto? Či nás Pán Boh takto duchovne okýptil, aby sme sa len pachtili a namáhali? Iste aj v Biblii máme slová, kde človek je vyzývaný k práci. Napr. Hospodin povedal Adamovi, že v pote tváre bude jesť svoj chlieb. I apoštol Pavol píše: „Kto nepracuje, nech ani neje. A choď k mravcovi lenivec, a uč sa od neho“. Sám apoštol veľa pracoval. Ale na druhej strane žil v hlbokom poznaní Pána Ježiša a z jeho bohatého duchovného života čerpali a čerpajú generácie kresťanov.
Pán Ježiš nás upozorňuje na tento Boží svet. Obracia našu pozornosť na naše skutočné bytie, ktoré nepochádza z tohto sveta, nemôže byť uspokojené trvalo týmto svetom. Kto hľadá naplnenie svojho srdca len v tomto svete, nikdy nebude trvalo spokojný. Stále bude hľadať nové a nové veci, impulzy, ktoré by zaplnili jeho prázdnotu. – Milí bratia a sestry, Pán Ježiš týmito slovami ani tak nechcel ukázať, aký mať vzťah ku veciam tohto sveta, ale chcel poukázať na to, čo oslobodzuje ľudské srdce a ľudského ducha.
Pán Ježiš nám teda hovorí o tom, čo môže natrvalo naplniť ľudské srdce, dušu spokojnosťou. Obracia náš zrak k tomu, čo najviac odráža večnosť, či kráľovstvo Božie – k prírode. Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Kto toto vidí, kto toto pozoruje, jeho duša sa napája na skutočný život, na jeho skutočné pulzovanie. Keď si toto uvedomujeme, citlivejšie a v novom kontexte si vieme uvedomiť, ako človek škodí predovšetkým sám sebe, svojej duši, keď ničí prírodu. Naopak, keď človek žije v prírode, váži si ju, rozumie jej, ona preniká do jeho duše a pôsobí; pôsobí tam život, pretože samotná príroda je život dávajúca. A preto bratia a sestry, máme veľký dar, že môžeme žiť práve tu, v lone prírody. Že každý deň môžeme vnímať ten odraz večnosti v každom živom tvore, alebo rastline.
Vy však pozrite vtákov nebeských, pozorujte poľné ľalie. Žite v prírode, vážte si ju, milujte ju, chráňte ju, pretože príroda nás živí nielen telesne, ale aj duchovne. Dáva nám to, čo nám nemôžu dať ľudské diela, ľudské stavby. Buďme za tento dar, za túto Božiu učebnicu, vďační. Veď ona nás učí, nie rýchlo, ale pomaly a postupne, že nemusíme byť ustarostení o svoj život. Sama nám toho je príkladom. Amen.
Modlitba:
Pane Bože láskavý, ďakujeme Ti zo srdca za počuté slovo. Ty vidíš do našich sŕdc, poznáš naše myšlienky. Naša prirodzenosť nás stále ťahá k časným veciam, ktoré nás vzďaľujú od vecí nebeských. Prosíme Ťa, očisti naše srdcia od nesprávnych úmyslov a motívov. Ty vieš, že sami nevládzeme konať Tvoju vôľu. Pomôž nám a zošli svojho Svätého Ducha, ktorý by v nás konal Tvoje dielo. Daj nám myslieť na to, že po tejto časnej púti tu všetko zanecháme a nič si z tejto časnosti do večnosti nevezmeme so sebou. Daj aby sme precítili, že ak nie je budovanie Tvojho kráľovstva v našich životoch na prvom mieste, všetko je len márne naháňanie sa za vetrom. Vypočuj nás v mene Ježiša Krista. Amen.