Text: 1. Mojžišova 50, 15-21
Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali. Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami. Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Na dnešných službách Božích spojíme vďaku za dve veci. Ďakujeme Pánu Bohu jednak za uplynulý školský rok a ďakujeme aj za ukončenie určitej fázy korony. A s naším textom spája tieto dve veci práve skutočnosť, že je za nami určité náročné obdobie. Jednak pre žiakov to bol náročný čas v škole i doma pri počítačoch, pre spoločnosť, pre ľudí v lockdownoch to bol čas náročný po mnohých stránkach. A pre Jozefa a jeho bratov, to bol náročný čas problematických rodinných vzťahov, ktorý sa však uzatvára a ktorý vrcholí vo vzájomnom odpustení, prijatí, v objatiach i láske. V týchto kvalitách by sme mali zotrvať aj my dnes, keď uzatvárame uplynulý školský rok, keď uzatvárame jedno obdobie korony. Mali by sme v nich zotrvať, pretože keď aj zložité a ťažké skutočnosti života dokážeme prijať, keď dokážeme odpustiť i prepustiť, odbúrava sa z nás mnoho vnútorného napätia. Je to úplne iná kvalita, keď si poviete – ďakujem za tú a tú situáciu a s vďakou ju prijímam, ako keď búrite voči tomu, čo do vášho života prichádza. Jozef dokázal prijať a odpustiť dokonca aj napriek tomu, že mu jeho bratia usilovali o život. A v tomto ho môžeme vidieť ako určitý predobraz Pána Ježiša Krista, ktorý nás tiež vyzýva milovať všetkých a to aj nepriateľov.
Iste, všetko, čo tu dnes spomíname, sa tak celkom neskončilo, má alebo malo to svoje pokračovanie v ďalších dňoch. Jozef, jeho bratia i otec Jákob žili ďalej požehnane v Egyptskej krajine. Deti a žiaci pôjdu zase v septembri – verme – opäť do školy. A čo sa týka korony, už je oficiálne ohlásený aj jej 3. variant, takže zdá sa, že toto sa tiež tak celkom neskončilo. To nám však nebráni v tom, aby sme dnes poďakovali Pánu Bohu za ten uplynulý školský rok a aj za ten čas lockdownov. Ak sa chceme úprimne a čestne pozrieť aj na tento čas, musíme priznať, že nebol len o stratách ale aj o mnohom obohatení. Problém je len v tom, že straty prichádzali v rovine života, ktorú zvyčajne vnímame, alebo ktorú považujeme za primárnu, najdôležitejšiu, a naopak, to obohatenie prichádzalo v oblastiach, ktoré zvyčajne považujeme za druhoradé, marginálne, hoci po nich túžime tiež – či to bolo viac času so svojimi najbližšími, alebo možnosť byť viac doma, mať viac priestoru pre samého seba, alebo to bolo viac ticha, menej bujarej zábavy, menej rušný spoločenský život, možnosť, niekedy nutnosť pristupovať ku životu novým spôsobom, ináč, ako sme boli doteraz zvyknutí. Jednoducho je tu teda veľký priestor pre vďaku. A to je prvý aspekt, ktorý tu dnes spomíname a ktorý je veľmi dôležitý. Vďaka za ten uplynulý čas a jeho prijatie.
Druhý veľmi dôležitý aspekt je vyjadrený v Jozefových slovách: Nebojte sa. Ak chceme uzdraviť vzťahy, ak chceme dokonca uzdraviť samých seba, dôležité je, aby sme vedeli pracovať so svojim strachom, aby sme vedeli, čo robiť so samými sebou, keď sa začneme báť, keď nás „prepadne“ strach. Myslím, že toto by malo byť povinné v učebných osnovách, aby deti vedeli pracovať so stresom, so strachom, aby tomu rozumeli. Dnes toto suplujú rôzne záujmové krúžky, ľudia, ktorí vnímajú, že toto je potrebné. Ale táto oblasť by mala byť štandardne prístupná všetkým deťom. Žiak by sa mal naučiť ako pracovať so stresom, ako sa vedieť upokojiť, pochopiť, čo mu pomáha pri výkonoch v škole a čo mu naopak škodí. Ako funguje jeho mozog, ako vplývajú emócie na jeho výkon a učenie sa. To sú všetko veci, ktoré v určitej miere môže pochopiť aj dieťa a môže mu to pomôcť nielen v škole ale aj v živote. Pretože ak je dieťa v strese, nemôže podať taký výkon, ako keď je v uvoľnenom stave.
A podobne je to aj s dospelými a platí pre nich presne to isté, čo hovoríme o deťoch. Naučiť sa pracovať so stresom a vlastným strachom. Myslím, že práve to uplynulé obdobie vytváralo ideálne podmienky na to, aby sme sa to naučili. V akom zmysle? Cez médiá, cez vyhlásenia politikov i niektorých odborníkov, jednoducho cez správy, ktoré boli v étere, sa v mnohých ľuďoch, možno aj v nás samých, spúšťal práve program strachu. „Čo s nami bude? Aké to bude mať dopady? Dotkne sa ten vírus aj mňa, alebo niekoho z mojich blízkych? Veď pozrite, čo sa to deje vo svete!“ A tak niektorí hľadali vyslobodenie a pomoc v prostriedkoch medicíny, iní si skôr všímali a učili sa ako s týmito informáciami pracovať, aby oddelili strach od informácie.
Keď počúvate takéto správy každý deň, váš emočný stav sa postupne mení a posúva vás to viac ku strachu. Prečo je to tak? Pretože slová v nás dokážu vyvolať obrazy a obrazy v našej mysli dokážu meniť náš emočný stav. – Keď teraz poviem „mlieko v chladničke“, čo si predstavíte? No to mlieko. A možno sa vám vybaví aj chuť. Takéto sú mocné slová a obrazy našej mysle. Preto neraz vyzývam deti, aby prestali pozerať horory, pretože či chcú alebo nie, po ich pozretí sú pod vplyvov týchto obrazov.
Mimochodom, vedeli ste, že strach vypína imunitný systém? Že keď je človek v emócii strachu, je náchylnejší na choroby? Naopak, keď je človek v pohode, v tzv. hladine mozgových vĺn Alfa, imunitný systém sa mu zapína a je oveľa odolnejší voči chorobám? Myslíte, že keď Ježiš liečil, bol naplnený strachom? Určite nie. Bol naplnený prítomnosťou Božou, láskou, ktorá ako píše apoštol Ján, vyháňa strach. Preto je veľmi dôležité vypínať informácie, ktoré neviete spracovať a ktoré vo vás strach vyvolávajú. Pretože ak ich nevypnete, budete síce informovanejší, možno aj rozhľadenejší, ale zároveň ak vo vás vzbudia strach, budete bližšie chorobe a v podstate aj smrti. A tak naozaj platí, že tá voľba, to, čo si vyberieme, je na každom jednom z nás.
Ako kresťania môžeme vnímať opačný pól strachu a to je nádej, ktorá je vyjadrená aj v Jozefových slovách: Boh to obrátil na dobré. Napriek mnohým tým smutným a strach pôsobiacim správam, ktoré sa niesli éterom, sme mohli mať rovnakú nádej. Mohli sme mať nádej, že Boh bdel aj nad tou situáciou a mohli sme veriť, že On to obráti na dobré. Ako nás povzbudzuje apoštol Pavol v 1. liste Korintským: Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. A tak veríme, že nič sa nedeje bez toho, aby Pán nesledoval svoj plán spásy každého človeka.
Jozef prijal svojich bratov, volal ich ku sebe, uzdravoval vzájomné vzťahy slovami o odpustení. Takto aj nás volá Pán Ježiš ku sebe a hovorí nám: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení. Ja vám dám odpočinutie. Ako hovoril Jozef svojim bratom – nebojte (sa), ja budem živiť vás aj vaše deti. – tak hovorí Pán Ježiš aj všetkým nám a pozýva nás: Vezmite a jedzte, vezmite a pite. Volá nás ku uvedomeniu si svojho hriechu, ku odpusteniu, ku prijatiu i ku vďake. To sú vzácne dary a vzácne pozvanie, ktorého sa nám dostáva.
Aj po tejto Večeri Pánovej bude pokračovať náš život tak, ako pokračoval aj ten Jozefov. Avšak skrze odpustenie, zmierenie s bratmi i sestrami i s Bohom, budeme kráčať silnejší, pevnejší vo viere i radostnejší. Spoločenstvo, ktorého sme súčasťou bude naplnené väčšou láskou a väčšou dôverou. Preto pristúpte aj dnes ku svätej Večeri Pánovej a buďte hosťami nášho Pána Ježiša Krista. Amen.
Modlitba:
Drahý pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že na nás nezabúdaš, ale v každom čase sa o náš staráš. Dávaš nám duchovné dary, aby naše srdce bolo čisté a duch pevný. Preto nás aj dnes pozývaš ku svojmu stolu, aby sme vedeli, že Ty si prítomný v našich životoch. Spoznávame to skrz tieto dary a spoznávali sme to aj počas toho uplynulého roka, každý svojím osobitým spôsobom. Každý kto v Tebe skladal svoju nádej, neprepadal zúfalstva a strachu, pretože tam, kde je láska, strachu niet, pretože dokonalá láska vyháňa strach.
Chceme ti ďakovať za ten uplynulý, hoc náročný čas, čas mnohých zmien. Ďakujeme Ti za ľudí, ktorí v tomto čase siahli až na dno svojich síl. Ďakujeme Ti za lekárov a všetkých ochotných pracovníkov v oblasti zdravotníctva. Ďakujeme Ti za učiteľov a všetkých ochotných ľudí v oblasti školstva. Ďakujeme Ti za tých, ktorí mali súcitné srdce so svojimi blížnymi.
Vnímame, že je mnoho problémov v celej spoločnosti, i v oboch spomínaných oblastiach – v zdravotníctve i v školstve. V podstate akoby celá spoločnosť bola v chaose. Preto Ťa prosíme i dnes – dávaj aj v tomto marazme nájsť tiché miesto svojho srdca, nájsť tú tichú komôrku, kde môžeme byť s Tebou. Pomáhaj nám pochopiť, kde nás v tomto čase chceš mať. A daj prosíme, aby aj spomínané oblasti ale aj všetky ďalšie viedli ľudia s čistými úmyslami, ktorým ide nie o vlastný zisk ale o skutočné pozdvihnutie nášho národa.
Nechceme však čakať na tých druhých, pretože každá zmena v našom živote začína predovšetkým nami samými. Preto prichádzame aj dnes, aby sme vyznali svoje hriechy a posilnili sa čistým duchovným pokrmom svätej Večere Pánovej. Amen.
Piesne: 607, 468, 560, 649, A: 87