Text: Ján 5, 1-9a
Potom bol Židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero, hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. Mnoho nemocných ležalo v nich slepých, chromých, vychradlých, ktorí čakali, až sa voda pohne, lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech akákoľvek choroba ho trápila. I bol tam človek tridsaťosem rokov nemocný. Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas nemocný: spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? Odpovedal Mu nemocný: Pane, nemám nikoho, čo by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem ta, vstúpi iný predo mnou. Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Tu hneď ozdravel ten človek, vzal si lôžko a chodil.
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Dnešná 4. nedeľa po Zjavení nás smeruje práve ku uvedomeniu si Božej moci. To dnešné evanjelium, ktoré sme počuli a podobne aj toto evanjelium Jánovo, nám svedčí a veľmi jasne ukazuje práve to, že Pán Boh je so svojou mocou stále pri nás. Vtedy, keď to vnímame, ale aj vtedy, keď si myslíme, že sme osamotení. Aj Biblia nám ukazuje mnohé príbehy, kedy sa tá moc Božia v tomto svete, prejavila pri konkrétnych ľuďoch. Tieto príbehu sú nám na posilnenie a povzbudenie našej vlastnej viery v Božiu moc a pomoc. Aby sme to aj vtedy, keď sme už na hrane s vierou v Božiu pomoc, aby sme to nevzdávali. Ale aby sme sa znovu zdvihli, povzbudili a s touto vierou šli ďalej. – My sme dnes počuli jeden konkrétny príbeh o človekovi, ktorý trpel chorobou veľmi dlhý čas. Trpel veľmi dlho ale pri tom jazere mal určitú nádej, že by sa to mohli zmeniť. Nádej, že jedného dňa sa to podarí, on do toho jazera dobehne a bude zdravý. A táto, hoc aj malá nádej, ktorá však bola ešte stále bola živá, mu otvorila možnosť stretnúť sa s Ježišom a skrze Neho s Božou mocou.
Tento príbeh bratia a sestry je aj príbehom každého z nás, pretože sa nás dotýka v dvoch rovinách. Jednak v rovnakej túžbe akú mal ten nemocný človeka, teda v túžbe po uzdravení našich fyzických nemocí, za ktorou však je hlboká túžba po uzdravení duchovnom, túžba po hlbokom spojení sa s Bohom. A na druhej strane ten príbeh odráža aj príbehy našich stretnutí sa s Kristom – teda príbeh nášho uzdravenia, oslobodenia, príbeh prijatia tej Božej moci a pomoci. Tá naša osobná Betezda môže sa zrkadliť v jednoduchej úprimnej a zo srdca vysielanej modlitby, ktorá nájde u Pána Ježiša odozvu. A tak aj my sme tí, ktorí síce nesedia, neležia pred nejakým konkrétnym jazerom, ale rovnako ako tamtí ľudia, očakávajú a nádejajú sa v Ježišovu pomoc.
Keď Pán Ježiš prišiel počas židovských sviatkov do Jeruzalema a keď prišiel ku jazeru Betezda, videl veľký zástup chorých, slepých, vzdychajúcich, trápiacich sa, plačúcich, ktorý dychtivo očakávali, kedy sa dostanú do jazera. Verili, že v určitom čase môže prísť nad jazero anjel a rozvíriť vodu. Ktokoľvek by vtedy do toho jazera vstúpil, hovorilo sa, bude uzdravený od akejkoľvek choroby, ktorá ho trápi. Prirovnal by som toto miesto dnešným Lurdám vo Francúzsku, kde ľudia tiež prichádzajú vo viere v uzdravenie svojich chorôb. Ťažko povedať, či aj toto miesto v Jeruzaleme bolo nejako inštitucionálne zastrešené, ale tých päť prístreší okolo jazera, o ktorých sa hovorí v našom texte, naznačuje, že sa tam mohol diať určitý typ diakonie, pomoci blížnemu. Tam mohli chorí odpočívať a byť ukrytí pred páliacim slnkom.
Betezda v preklade znamená Dom milosti. Aký výstižný názov. Pretože to, čo sa dialo pri tomto jazere, je možné nazvať jedine milosťou. Uzdravenie si nebolo možné vynútiť, nebolo možné si ho nárokovať, nedalo sa podplatiť ani privolať pekný rečami či veľkolepými skutkami. Čítali sme, že z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech akákoľvek choroba ho trápila. To by bolo celkom zaujímavé, mať v obci, v dedine takéto jazero, kde by tí, ktorí sú chorí, prišli, ľahli si do neho a keď z neho vyjdú, sú zdraví.
Nejeden človek však pri čítaní týchto slov by začal pochybovať a spochybňovať ten Boží spôsob, tú Božiu logistiku, tú Božiu spravodlivosť. Lebo nám hneď napadne – prečo Pán Boh dal prameň, ktorý uzdravuje len z času na čas a aj to len toho, kto ako prvý do toho jazera dobehne? Aká to je spravodlivosť, aká to je pomoc? Prečo nemohli byť vyliečení všetci? – Ale vzápätí sa môžeme spýtať, a pozrieť na brvno v oku našej súčasnej spoločnosti, ktorú vnímame, že od tých Ježišových čias nesmierne pokročila. A môžeme sa pýtať: Či náš zdravotný systém v tejto modernej dobe poskytuje rovnakú starostlivosť všetkým? A či je bezplatná? A či to častokrát nevyzerá tak, že aj v tejto súčasnej dobe sa predbiehame, kto bude mať nárok na lepšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť? Niektoré veci sa jednoducho nezmenili. No aspoň vidíme, že ten Boží spôsob uzdravovania nie je o nič horší ako ten ľudský. Ba ten Boží spôsob oveľa vyššie presahuje ľudské možnosti, pretože je zameraný nielen na telo ale aj na ducha. Preto tým, ktorí boli uzdravení zaznelo z Ježišových úst: Odpúšťajú sa ti hriechy. Alebo zase iným ľuďom: Choď a už viac nehreš.
Avšak pozornosť v tomto príbehu je nasmerovaná na Pána Ježiša a toho tridsaťosem rokov chorého človeka. Po tridsiatich ôsmych rokoch trápenia sa človek na svet pozerá ináč ako po tridsiatich ôsmych rokoch šťastného života. Ale nie je práve toto zmyslom nemoci, či strádania? Zmena pohľadu na život? Prehodnotenie vlastných postojov, priorít, oslobodenie seba, svojho života pre Boha? Práve tým, že možnosti života sú zrazu limitované, že človek nemôže užívať všetko, čo mu život prináša, že životná skúsenosť je zúžená na niekoľko dookola sa opakujúcich tém. Kto ste ležali doma alebo v nemocnici pripútaný na lôžko dlhší čas, viete o čom hovorím. – Aj ten chorý človek ležiaci pri jazere celé obdobie, kedy iní sú v produktívnom veku, kedy sa tešia zo života, tento človek zápasil so svojou chorobou a utrpením, ktoré mu prinášala. Každý deň ten istý okruh ľudí, každý deň tá istá téma, ktorou sa vo svojich myšlienkach zaoberá, každý deň ten istý program i cieľ.
Bratia a sestry, úprimne, kde ste boli pred tridsiatimi ôsmymi rokmi? Myslím tým, aké postoje ste mali k životu vtedy a aké ich máte teraz. Iste je to zmena. Iste tie postoje k životu, ku ľuďom ale aj ku sebe i ku Bohu, sú v mnohom iné. V mnohom ste dozreli, pretože na niektoré veci človek jednoducho musí dozrieť. Podobne ako musel na to stretnutie s Ježišom dozrieť ten tridsaťosem rokov chorý človek. Keby sa to jeho uzdravenie udialo pred tridsiatimi ôsmymi rokmi, možno by ten človek nič nepochopil, svoj život by premárnil v bahne tohto sveta a bol by zatratený pre večnosť. Ale po tých mnohých rokoch bol pripravený nielen na uzdravenie fyzické ale aj na stretnutie sa s Ježišom.
V tom ich dialógu zaznieva jedna zvláštna otázka: „Chceš byť zdravý?“ Keď túto vetu čítame v kontexte biblického textu, možno nám ani nenapadne aká je táto veta zvláštna, ba až absurdná. Pýtať sa chorého, či chce byť uzdravený. Predstavte si, že ležíte v nemocnici, a ráno za vami príde doktor a spýta sa: Dobré ráno, pán/pani, chcem vám položiť jednu otázku: Naozaj, chcete byť zdravý? Asi by sme sa tomu dosť čudovali, ale možno by to ani nebolo také nezmyselné – vyjasniť si, deklarovať celou svojou bytosťou, čo človek naozaj chce. Preto aj v Ježišovej reči má táto otázka veľký význam. Ona má vlastne význam pri každej nemoci, pri všetkom, čo nám bráni pohnúť sa ďalej. Keď utrpenie trvá príliš dlho, stráca sa nádej a viera a človek sa zmieruje s tým čo je. Stráca sa vôľa niečo zmeniť. Preto Pán Ježiš touto otázkou najskôr aktivuje vôľu tohto paralyzovaného človeka. Pripomína mu jeho pôvodný cieľ. Vypočuje ho a tým ho oslobodzuje zo zajatia tých myšlienok, ktoré sme počuli v našom texte: Pane, nemám nikoho, čo by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem ta, vstúpi iný predo mnou. Toto bolo trápenie jeho života, jeho téma, ktorá ho cele pohltila. A to sa môže stať, keď dlhodobo prežívame nejaké trápenie. Vtedy je potrebné znovu si pripomenúť svoj cieľ a aktivovať vnútorné sily, túžbu pohnúť sa z miesta. Preto tá otázka: Ozaj chceš byť zdravý?
Nakoniec počujeme slová, ktoré vnímame ako víťazstvo, ako triumf. Ježiš hovorí Vstaň, vezmi si lôžko a choď! A v skutočnosti to naozaj víťazstvo a triumf je. Je to víťazstvo tej Božej moci, ukážka ako to vyzerá, keď Božie kráľovstvo prichádza do tohto sveta. Ukážka toho, čo prináša Ježiš Kristus každému človekovi. Ale na druhej strane to Ježišovo vyslanie, tie slová Vstaň, vezmi si lôžko a choď!, je zároveň vyslanie ku novému životu. ten človek začína život na novom základe. Nielen v tom, že sa mu zrazu otvorili mnohoraké možnosti, ako zdravému človeku, ale že odteraz si bude z týchto možností voliť práve tie, ktoré ho vedú ku Kristovi. A to je zmyslom alebo cieľom života každého z nás, milí bratia a sestry. Napriek tomu, že aj keď máme v živote veľa možností, voliť si tie možnosti, ktoré nás otvárajú Bohu, ktorý je láska. Pochopiť, že za svoj život som zodpovedný pred Bohom ja sám. Tak sa dokážem pohnúť z miesta. Aj tomu chorému človeku stačilo práve toto, aby dokázal vykročiť. Všimnite si v tomto príbehu nie je žiadne skladanie rúk, žiadna naslinená hlina vložená do očí, ba ani sa v tomto evanjeliu nespomína, že by sa potom zdvihol nejaký vír v jazere. Pochopenie, že ja som pred Bohom i pred sebou zodpovedný za svoj život, že ja som zodpovedný za svoju chorobu i zdravie, prinieslo tomuto človeku uzdravenie. Ak toto pochopíme aj my dnes, bude to veľká Božia milosť pre náš život, bude to taká naša osobná Betezda. Amen.
Modlitba:
Drahý Pane Ježiši Kriste, oslavujeme Ťa a ďakujeme Ti, že si sa sklonil ku nám hriešnym ľuďom. Priniesol si medzi nás nielen nebeskú lásku, ale aj nebeskú múdrosť. Ňou nás učíš a vedieš k životu podľa Božích zákonov.
Jedným z nich je prijať zodpovednosť za svoj život v trápení i v radosti. Radosť ľahko prijímame, ale za trápenie často obviňujeme druhých. Otvor nám oči Pane, aby sme videli, čo môžeme v našom živote zmeniť. Vlej nám do sŕdc nádej, že Ty budeš so svojou mocou stále pri nás prítomný.
Vlej nám do sŕdc svoj pokoj. Naplň nás tvojim Duchom. Posilni našu vieru. Amen.