Text: Rímskym 12, 2
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Dnešnou nocou sme sa prehupli do nového roku 2023. V podstate, keď sa nad tým zamyslíme, je to taký istý deň, ako všetky ostatné, len my ľudia sme si tento deň nastavili ako akýsi medzník, akýsi prelom v našich životoch, ako akýsi dôležitý okamih v toku času. Iste mnoho ľudí využíva túto noc na bujaré oslavy, ale aj na stretnutie sa s priateľmi, na spoločné chvíle a dnešné ráno na to, aby dospali, čo v noci neodspali. My však, ktorí sme sem dnes prišli, možno tiež aj trochu unavení, prišli sme sem preto, lebo chceme tento čas prvého dňa nového roku začať v Božom mene, pri Božom slove, oslavou Pána Boha a prosiť Ho, aby sme ten nový rok prežili pod Jeho ochranou a Jeho vedením.
Neviem či je to stále tak rozšírené aj v súčasnej dobe, ako niekoľko desaťročí dozadu, či si ľudia dávajú na Nový rok predsavzatia. Už o tom ani tak veľmi nepočuť. – Za dávaním si predsavzatí je určitá túžba zmeniť svoj život, žiť ho iným, lepším spôsobom. Pretože ak robíme veci rovnako ako doteraz, nemôžeme očakávať iný výsledok. Ak robíme veci len „zo zvyku“, ťažko možno očakávať, hoc aj vstupujeme do nového roku, niečo nové, niečo iné, zmenu svojho života. Preto by sme na jeho začiatku mali zvážiť, ktoré zvyky si ponechať, a ktoré zvyky, či zlo-zvyky nechať v starom roku. Mnohé sú užitočné, pretože sú úžasnými šetričmi energie a námahy – zo zvyku odpovedáme na pozdrav, varíme si čaj, chodíme pravidelne cvičiť. Ale niektoré, postrádajú akýkoľvek zmysel a sú nám skôr na škodu.
Čítal som k tomu veľmi milí príbeh, neviem, či je pravdivý, ale zaujímavý. Vo vojenských kasárňach bola uprostred dvora lavička. Taká jednoduchá, obyčajná, biela lavička.
Vedľa nej vojaci striedavo držali stráž. Nikto nevedel, prečo ju strážia, ale robili to.
Stráž stála pri lavičke vo dne v noci, celé generácie. Všetci nadriadení sa držali tohto rozkazu a vojaci poslúchali. Nikto sa nikdy nespýtal prečo, nikto nikdy nespochybnil dôležitosť stráženia bielej lavičky, lebo tradícia bola pre nich posvätná.
Až sa raz jeden zvedavý generál rozhodol nazrieť do pôvodného rozkazu, podriadení narobili vietor vo všetkých archívoch a po dlhom pátraní rozkaz našli. Pred 31 rokmi 2 mesiacmi a 4 dňami vydal zodpovedný dôstojník rozkaz držať stráž vedľa bielej lavičky, lebo bola čerstvo natretá a nechcel, aby si niekto sadol na ešte nezaschnutý náter.
Vidíte bratia a sestry, je treba niekedy v živote nájsť odvahu rozčeriť stojaté vody, prekročiť svoju komfortnú zónu a začať veci robiť ináč.
Každá zmena začína v hlave. To je dnes pomerne známy a častý slogan. Lenže toto vedel už apoštol Pavol, keď riešil vzťah človeka ku Bohu. Keď riešil, ako sa má postaviť ku tomu, čo mu život, ako veriacemu človeku prináša. Má sa prispôsobiť zvyklostiam tohto sveta, alebo sa má od neho dištancovať? A apoštol veľmi jednoznačne hovorí: nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle. Uvedomte si, kedy idete vo svojom živote vo zvykoch, ktoré ti podsunul tento svet. Ktoré si bezmyšlienkovite prijal ako svoje presvedčenia. Uvedomte si v akých naprogramovaných postojoch, myšlienkach, životom kráčate. Jednoducho Nepripodobňujte sa tomu, ale premeňte sa obnovením mysle.
Existujú zmeny povrchné a zmeny hlboké. Pri povrchnej zmene sa človek ako divadelný herec naučí nejakým novým vonkajším formám, ale vo svojom vnútri ostáva nezmenený. Nechcem sa tým nijako stavať proti divadelnému umeniu. Len je treba robiť jasný rozdiel medzi divadlom na javisku a divadlom v živote. Divadlo na javisku je umenie. Divadlo v živote je pokrytectvo. Keď apoštol hovorí o nutnosti premeniť sa, nemyslí na tie povrchné zmeny. Myslí na hlbokú zmenu, ktorá začína na úrovni myšlienok, ba aj hlbšie. Preto človek má pracovať na svojich myšlienkach, kultivovať ich, meniť ich, meniť ich obsah, dvíhať ich.
Apoštol túto výzvu uvádza vo forme rozkazu. To znamená, že človek nie je vydaný napospas tomu, aké myšlienky sa mu samy od seba objavujú v hlave, ale môže ich ovplyvňovať, môže ich meniť, môže sám rozhodovať o tom, čo bude vo svojom myslení pokladať za najdôležitejšie hodnoty.
Dnes je to celá veda, ako meniť myslenie – a to nielen jednotlivca ale aj celých más. Rečníci sa učia spôsoby ako najúčinnejšie podať poslucháčom svoje myšlienky a presvedčenia. Terapeuti sa učia, ako uvoľniť napätie v človeku, aby ho oslobodili od nutkavých myšlienok. Aby ho dokonca oslobodili od zlo-zvykov. Bola napísaná kniha Myslením k bohatstvu, teda ako cez zmenu myslenia nadobudnúť imanie. Jednoducho, ľudia si uvedomujú silu myšlienky.
Ale ako je to v prípade kresťanov? Ako sa máme premeniť obnovením mysle? Ako môžeme svoje myšlienky viesť na novú úroveň? Ako kresťania máme jednu špecifickú možnosť. Naše myšlienky môžeme postaviť do prúdu Božích myšlienok. Takúto možnosť máme vďaka Božiemu slovu, kde v evanjeliu Pána Ježiša Krista máme tie Božie myšlienky v najčistejšej forme, a potom aj v ostatných častiach Božieho slova. Každý deň môžeme vstupovať do prúdu týchto myšlienok a stavať do nich svoju vlastnú myseľ, a tak ju obnovovať. A takto obnovená myseľ nás privedie potom k tomu, aby sa aj navonok začal náš život meniť.
Milí bratia a sestry, stojíme na prahu nového roka. Možno aj my máme také lavičky, pri ktorých stojíme a držíme stráž len preto, lebo sa tak dialo generácie predo mnou? Ale dnešný biblický text nás vyzýva premeňte sa obnovením mysle. Preto aj v tomto novom roku, všade tam, kde nás zvyk, či zlo-zvyk vzďaľuje od Pána Boha, kde nám to neslúži na dobré, všade tam, aj v tomto novom roku, túto biblickú zásadu uplatňujme. Amen.
Použitá literatúra:
doc. Ján Grešo, 1. nedeľa po Zjavení, Rímskym 12, 1 – 2
http://www.ecavba.sk/kazne_detail.php?id=2096&r=2
Bruno Ferrero, Zaplátané srdce, str. 37