Text: Izaiáš 6, 1-8
V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Som veľmi rád, že ste aj dnes prišli sem do chrámu a že vám opäť môžem hovoriť o Pánu Bohu. Práve dnešný sviatok, ktorý nám poukazuje na komplexnosť Boha, ktorý nám ukazuje, že napriek tomu, že Boh sa prejavil trojakým spôsobom, ako Stvoriteľ, Vykupiteľ a Posvätiteľ, napriek tomu je to jeden Boh. Tak ako vajíčko sa skladá z troch vrstiev, zo žĺtka, bielka a škrupiny, stále je to to to isté vajíčko. Alebo tak ako vodu máme v troch skupenstvách, pevnom, kvapalnom a plynom a stále je to voda, tak aj Boh, ktorý sa vyjavil v tomto svete ako trojjediný Boh, stále je to jeden a ten istý Boh.
Napriek tomu, že táto téza alebo táto dogma je z pohľadu kresťanov jedna z najzásadnejších, je aj tak trochu aj problematická. A to práve preto, že úplne zreteľne nie je v Písme obsiahnutá. Tá zmienka v epištole Jána o tom, že: Lebo traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja jedno sú, pochádza až zo štvrtého storočia. A potom sú to len určité náznaky, podľa ktorých môžeme vnímať Boha ako trojjediného.
Jedným z takýchto náznakov je práve text z proroka Izaiáša, ktorý je vlastne určitou víziou, ktorá bola Izaiášovi ukázaná. Pre niekoho to môže byť príliš nestabilné, príliš slabé, príliš prchavé, než, aby to to nejako zasahovalo do konkrétneho každodenného života. Niekto to môže považovať za určitý prelud Izaiášovej mysle. A predsa aj takáto vízia môže mať zásadný dopad na život človeka a bol to aj prípad proroka Izaiáša. Na ilustráciu – skúste si predstaviť ráno, keď sa prebudíte zo spánku. Neovplyvní vašu rannú náladu to, čo sa vám snívalo? Ak ste mali pekné sny, tak zrejme aj vaša nálada po prebudení, vaše rozpoloženie bude príjemné. A naopak, ak ste spali ťažko, snívali sa vám nepríjemné veci, tak sa zrejme nebudete cítiť najlepšie. No a ak vás „uchváti“ Boh do nejakej silnej vízie, ktorá je svojou intenzitou neporovnateľná so snom, prečo by to nemohlo mať dopad na celý váš život? Na zmenu systému vašich hodnôt, na to ako premýšľate, ako cítite, čo považujete za to najpodstatnejšie?
Čiže to uvažovanie o Izaiášovi môže byť pre nás veľmi dôležité a užitočné. Paradoxne, tá vízia nezačína víziou ale informáciou o smrti kráľa Uziju. To je veľmi dôležitá informácia, ktorá nám napovedá, že kráľovský trón zostáva bez kráľa. Uzija bol veľmi dobrý kráľa a Biblia o ňom hovorí, že robil, čo bolo dobré v očiach Hospodinových. Bol to aj veľmi silný kráľ, ktorý si u okolitých národov vybudoval rešpekt. Len jeho koniec bol veľmi smutný, pretože ako Biblia hovorí, urobil niečo, čo sa nepáčilo Bohu. Spyšnelo mu srdce a vošiel do chrámu Hospodinovho kadiť na kadidlovom oltári, čo mali právo robiť len kňazi.
Boh ho preto ranil malomocenstvom, ktorým trpel až do svojej smrti.
Bez ohľadu na tento Uzijov koniec, izraelský národ jeho smrť vnímal ako veľkú stratu. Boli z toho boli nešťastní, boli zneistení, obávali sa budúcnosti. Ale to tak býva, keď žijeme dlhší čas v stabilnom životnom období potom sa znenazdajky začnú doterajšie istoty rúcať. Sme z toho zneistení, prestrašení, nebodaj ak premýšľame o budúcnosti, tak ju neraz vidíme oveľa černejšie, než v skutočnosti môže byť.
A tak Hospodin „vytrháva“ Izaiáša a otvára mu pred jeho očami veľmi silné videnie, v ktorom vidí na tróne Hospodina. On je skutočným vládcom izraelského národa. Či je na tróne nejaká postava, ktorá vládne dobre alebo ktorá vládne zle, či na tom javisku dejín je vládca taký alebo onaký, skutočnosť je taká, že keď pozrieme za tie pozemské kulisy, uvidíme, že skutočným vládcom v tomto svete je Boh. A tak Izaiáš mohol pochopiť jednu veľmi dôležitú pravdu: Tam kde nevidieť ľudskú vládu, zreteľná je vláda Božia.
A v kontexte dnešného textu chcem toto Izaiášove poznanie rozviesť to takých štyroch bodov:
Tam kde nevidieť ľudskú vládu, zreteľná je vláda Božia, ktorá
– nás zjednocuje
– nám pravdu ukazuje
– nás premieňa
– a nás povoláva
1. V akom zmysle nás teda tá Božia vláda zjednocuje? Deje sa to vďaka tomu, že sám Boh sa nám predstavuje ako spoločenstvo, spoločenstvo v sebe samom – Boh Otec, Syn a Duch svätý. Predstavuje sa nám ako integrálna bytosť. Teda ak sme stvorení na Boží obraz, aj my sami v sebe máme byť integrálne bytosti. Poznáte také slovné spojenie, keď o niekom povieme, že „je riadne rozhodený“, alebo že „stratil hlavu“. Vtedy chceme práve naznačiť, že integrita človeka je porušená. Je to vtedy, keď sa človek nevie zjednotiť sám v sebe, keď nemá jasný smer a cieľ, keď nevie nájsť svoj stred. Tu nám Trojica Božia ukazuje dokonalú jednotu v sebe samej.
A samozrejme potom táto jednota sa prenáša aj do spoločenstiev. Osobne si myslím, že jednota sa ťažko tvorí tam, kde práve ľudia nenašli svoj stred, nenašli tú jednotu sami v sebe. Tam tá vonkajšia jednota spoločenstva potom trvá len dočasu, skôr či neskôr sa ukáže, že je hraná, maskovaná. Na druhej strane treba o túto jednotu stále zápasiť. Nie je to určitý status, ktorý je nemenný ale ktorý treba stále hľadať a v sebe a tak i v spoločenstve ho prehlbovať.
2. Božia vláda nám ukazuje pravdu. Izaiáš, keď uvidel Boha, keď uvidel tú Božiu veľkosť, keď uvidel tých serafínov prespevovať to Božie meno, ako sa zachveli tie veraje dverí pravdepodobne nejakého nebeského chrámu, dverách Izaiáš stál, tak zvolal: Beda mi, som stratený,
lebo nie len ja som mužom nečistých perí, ale aj bývam uprostred ľudu nečistých perí. Toto sa stalo, keď Izaiáš uvidel a vnímal tú Hospodinovu veľkosť, jeho svätosť, jeho čistotu. Vtedy sa zhrozil a zaplakal, možno sa mu nahrnuli slzy do očí z toho, aký je kontrast medzi ním a Bohom. A to je ten moment milí bratia a sestry, ktorý nás veľmi dokáže premeniť. Aby sme to priblížili na našej ľudskej rovine, tak je to niečo, ako keď sa stretnete s nejakým múdrym človekom, ktorý v určitej oblasti toho ovláda veľmi veľa a veľmi dobre. Keď sa s ním rozprávate, tak si uvedomíte, aký veľký je medzi vami a ním rozdiel, aká vedomostná priepasť vás delí jeden od druhého. Ale tu, u Izaiáša, samozrejme nejde o vedomosti, ale o niečo silné čo prechádza celým človekom a mení ho.
Boh Izaiášovi akoby len nastavil zrkadlo tým, že je. On nič nerobí, nič nehovorí, jednoducho len jeho veľkosť, jeho čistota, jeho svätosť, to aký je ukázalo Izaiášovi tú priepasť medzi ním a Bohom. – My častokrát chceme ľudí zmeniť, aby boli takí, onakí, lepší, horší hádam nie, aby sa ich život zmenil. Ale skúsme ich meniť len tým, akí sme. Skúsme ich meniť len tým, že budú vidieť náš život a to ich bude motivovať ku zmene. Že budú vidieť odraz toho Božieho svetla v našom živote a budú chcieť aj oni tak krásne svietiť. Skúsme ich meniť, možno ešte než vlastným príkladom, svojou autentickosťou.
3. Tá premena Izaiáša je naznačená ešte iným spôsobom. A to tak, že priletel jeden z tých serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý bol dokonca taký žeravý, že ho musel brať kliešťami a priložil ho Izaiášovi na ústa. A v tom momente jeho vina mizne. Zmena človeka a jeho očistenie od hriechu nebýva vždy jednoduché, a neraz aj bolestivé. Keď človek musí vidieť svoj hriech, keď musí vidieť svoju vinu, musí ju akceptovať a prijať svoj stav pred Bohom. A potom prejsť procesom oslobodenia sa od hriechu. Prirovnal by som to ku akejsi trubičke alebo kanile, ktorú ste mali pripojenú dlhý čas a ona vám prirástla. A práve to oslobodzovanie, to trhanie, či odpájanie je potom bolestivé. Tak aj pre človeka, ktorý zrástol so svojím hriechom je tento proces veľmi bolestivý. – Keď ním však človek prejde, keď sa to ukončí tak prichádza odmena v takej špeciálnej forme, podobe
4. a to je že človek je uznaný za hodného slúžiť Bohu, že ho Boh povoláva do svojej služby. Konkrétne Izaiáša Boh povolal do služby prorockej. Keď uvidel a pochopil, že napriek tomu čo videli jeho ľudské oči, že ten trón sa rúca, že to kráľovstvo padá a napriek tomu dokázal vidieť tú Božiu vládu, tak je povolaný a uznaný za hodného Bohu slúžiť. Lebo vie, že nech by sa čokoľvek dialo v tomto svete, Boh je ten, ktorý má posledné slovo, a ktorý tento svet riadi. Žiadny ľudský kráľ, žiadny ľudský vládca ale Boh. Úžasná správa dnešného dňa bratia a sestry, nie? Za všetkým týmto divadlom, aj ktoré prežívame dnes, keď rozhrnieme kulisy, tak pochopíme, že je Boh.
A Boh nám dal jeden úžasný dar, dal nám slobodnú vôľu, aby sme sa rozhodli, čo chceme vidieť. Či chceme vidieť tie kulisy alebo chceme vidieť čo je za nimi, tú skutočnú pravdu. O Bohu, o svete, o nás. Tak ako ju spoznal Izaiáš…
Vždy ma lákalo, keď som bol dieťa, v našom kultúrnom dome ísť za oponu a objavovať to, čo nebolo na prvý pohľad viditeľné. Stále ma baví objavovať to, čo je bežnému letmému pohľadu skryté a chcem to robiť aj ďalej. A čo vy, bratia a sestry, pridáte sa…? Amen.