Text: 1. Tesalonickým 4, 15-18
Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým: my, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo umreli, lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom. Tak sa potešujte vospolok týmito slovami.
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Včera sme sa s deťmi na evanjelickom náboženstve rozprávali o príčinách súčasných kríz vo svete a deti uvádzali rôzne dôvody, rôzne príčiny toho. Keď sa však prihlásil jeden chlapec, jeho odpoveď ma celkom zaskočila. Povedal: Príčinou tohto všetkého vo svete je, že prichádzajú posledné dni a v nich budú tí verní vytrhnutí, premenení. Zostal som poriadne touto odpoveďou zaskočený, a pár sekúnd mi trvalo, kým som sa spamätal. Potom som si však uvedomil, že chlapec chodí do nejakého menšieho kresťanského spoločenstva, kde sa aktuálne venujú téme posledných dní, druhého príchodu Krista a pod. No tak či tak, na štvrtáka to bola obdivuhodná odpoveď. Je zaujímavé vidieť ako deti nasávajú z prostredia, v ktorom vyrastajú, v ktorom sa pohybujú. A to sa týka aj duchovných, či náboženských tém.
Zároveň mi však tento žiak pomohol vybrať tému ku dnešnej kázni, ku dnešnému sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo. Totiž téma vytrhnutia, či premenenia má spoločné body aj s dnešným sviatkom. Iste, dnes sa skôr zameriavame na misijný príkaz Pána Ježiša, ktorým vyslal učeníkov do tohto sveta, aby sme zvestovali evanjelium, aby sa dostalo ku všetkým národom, aby sa po celom svete krstilo v meno Otca i Syna i Ducha svätého. To je centrálna zvesť, ktorá sa viaže ku dnešnému sviatku. Avšak aj v tomto sviatku nachádzame viacero dôležitých tém. Ak je totiž Kristov život určitým predobrazom toho nášho nového života, ak je Kristus tým novým Adamom, ktorým sa máme stať aj my, tak určite jeho Vstúpenie na nebo má niečo spoločné s tým, čo opisuje apoštol Pavol v 4. kapitole 1. listu Tesalonickým: my, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo umreli, lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom.
Než si vysvetlíme tento text, odpovedajme si na otázku, prečo apoštol písal tieto slová do Tesaloník. Čo nimi chcel svojim čitateľom odkázať? Odpovedá na otázku, čo sa bude diať v posledných časoch tohto sveta s tými, ktorí očakávajú na Pána. Čo bude s tými, ktorí sú stále na tomto svete a čo bude s tými, ktorí už zomreli. Bude medzi nimi nejaký rozdiel, alebo zasiahne rovnaký údel živých i mŕtvych? – V prvotnej cirkvi boli veľké očakávania príchodu Pána Ježiša Krista. Veriaci verili, že ešte za ich života príde Kristus druhý krát a vezme ich ku sebe. Ale nevedeli, nerozumeli, čo bude s tými, ktorí mali rovnakú nádej, ale už na tomto svete neboli. A tak apoštol vysvetľuje, ako to bude.
Túto celú stať začína slovami: Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým. To znamená, že Pavol citoval slová samotného Pána Ježiša, ktoré sa v prvotnej cirkvi tradovali. Necituje ich však doslovne, ale zato veľmi zrozumiteľne. O týchto udalostiach posledných dní hovorí, že najskôr príde Kristus príde z neba, potom zaznie hlas archanjela a Božia trúba, čo bude rozkaz, na ktorý vstanú mŕtvi v Kristovi (EN CHRISTÓ), a tak jedni i druhí, živí i mŕtvi sa budú nachádzať v tej istej situácii. – Nie je teda dôležité, či pri príchode Pána Ježiša človek ešte žije alebo už umrel, ale rozhodujúce je to EN CHRISTÓ, či je človek v Kristovi.
A potom sa udeje to, o čom hovoril ten chlapec na náboženstve. Potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom. Ťažko interpretovať tento text, ako si to konkrétne predstaviť, čo od toho očakávať. Určite to bude niečo jedinečné, niečo, čo sme doteraz nezažili. Ale tri veci by sme o tom mohli povedať.
- Podľa tejto Pavlovej predstavy by sa stretnutie s Pánom udialo kdesi v oblakoch vo vzduchu. To by bol začiatok radostného trvalého spoločenstva s Pánom. To je začiatok stavu, o ktorom trochu záhadne, trochu neurčito hovorí 1. Korinstkým: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. Je to takto povedané preto, lebo tento nový stav bytia sa nedá dostatočne slovami opísať.
- Tá udalosť uchvátenia je zviazaná s posledným časom tohto sveta. S časom, kedy ľudia budú počúvať o vojnách a nepokojoch (to je citát z Biblie) a o mnohých zvláštnych udalostiach a úkazoch. Zdá sa, akoby to bol popis súčasnej doby. Ale Pán Ježiš nám napriek tomu hovorí: Nestrachujte sa, lebo to všetko musí byť. Ale to ešte nie je koniec. Na inom mieste u Matúša sú zase napísané takéto Ježišove slová: Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. – A teraz súvislosť s dnešným sviatkom – Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. A to kritérium toho, kto bude vzatý alebo zostane, je znovu to isté, ktoré sme spomínali skôr – či je človek EN CHRISTÓ, v Kristovi.
- dôležitá udalosť, ktorá sa síce nespomína v našom dnešnom texte, ale hovorí o nej apoštol Pavol v 1. liste Korintským 15, 51-53 je akési premenenie, ktoré zdá sa, bude predchádzať tomu vyzdvihnutiu: Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď porušiteľné telo musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť.
Podľa tohto verša, tí, ktorí umreli, budú vzkriesení, vstanú z mŕtvych a tí, ktorí budú živí, budú premenení. – Znovu je ťažko vytvárať akési konkrétne predstavy, ako môže vyzerať to samotné premenenie alebo to neporušiteľné telo. Ale je celkom isté, že bude mať iné kvality, ako toto súčasné. Aj keď 4. lateránsky koncil v roku 1215 veľmi jasne zdôraznil, že to bude to isté telo, ktoré máme v súčasnosti, len inej kvality.
Milí bratia a sestry, zdá sa, že to, čo sa udialo pri Pánovi Ježišovi, pri jeho vstúpení na nebo, a rovnako aj ďalším biblickým postavám – či to bol Henoch, či to bol Eliáš alebo Filip, zdá sa, že čaká aj nás. Ťažko povedať, ťažko odhadnúť, či to bude udalosť príjemná alebo nepríjemná. Ale bezpochyby to bude udalosť, ktorá nás bude viesť ku trvalému spoločenstvu s Pánom Ježišom Kristom. A o tejto skutočnosti máme naozaj veľmi silné zasľúbenie, ktoré sme už dnes počuli, že ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Pán pre tých, ktorí Ho milujú. Ďakujeme teda Najvyššiemu za Pána Ježiša Krista, za to, že prišiel na túto zem, za všetko čím prešiel ale aj za to, že ho Boh mocne vzkriesil a napokon v tom novom oslávenom tele prijal ku sebe do nebies. Amen.