Dejiny – Dubové (Slávik)
Dubovo náležalo ako fília ku Bacúrovu; po zaniknutí evanjelickej cirkvi bacúrovskej roku 1710. pripojilo sa k Ostrolúke a dosiaľ pri nej sotrváva. Roku 1786. seniorálny konvent napomenul Dubovanov ku postaveniu si školy; a o dva roky zatým skutočne účinkoval tu ako učiteľ Jozef Petráš, za ním v r. 1793-97. Jozef Tubel, potom v roku 1807. Michal Kováčik, r. 1818-24. Pavel Thomka spolu i obecný notár, r. 1833-37. Ján Thomka krajčír, pilný v učení. V čas vizitácie roku 1837. žalovali Dubovania, že pred niekoľko rokmi dalo panstvo dubovský chotár znovu pomerať a pritom odňalo škole a učiteľovi role pod 6 kíl siaťa a lúky, na ktorých bývaly 3 vozy sena, ktoré užíval od sto rokov učiteľ a nevrátilo tieže pozemky učiteľovi viacej. Ďalej bol učiteľom roku 1848. Jan Pauliny, r. 1854. Jan Bohuš, r. 1857. prosil seniorálny konvent, vynútiť mu na cirkevníkoch obrábanie poľa; roku 1865. výtečný učiteľ Vendelin Fabian, ktorý r. 1871. prešiel na Baďan, potom do Bátoviec. Počas jeho účinkovania stavaný bol dubovský kostol. Ale už na seniorálnom konvente dňa 7. apr. roku 1864. čítaná bola prosba dubovskej filiálnej cirkvi, v ktorej prosili podporu ku stavbe chrámu, žiadajúc si, aby u nich služby Božie aspoň každú tretiu nedeľu odbavované boly. Seniorálny konvent vyslal výbor vyšetriť vec a keďže farárovi nová ťarcha tým pripadne, ustáliť mu za to plat, ustáliť pomer medzi matkocirkvou a filiálnou; ale výbor ten nemohol nič pokonať. Farár sľúbil vec urovnať na miestnom konvente, ale ani to sa nepodarilo. R. 1866. ťahal už seniorálny konvent Dubovanov na zodpovednosť za to, že sa prichytili do stavby kostola bez dovolenia seniorátu a farárovi naložil, pomer medzi matkocirkvou a fíliou vyrovnať. Dňa 5. febr. roku 1867. na seniorálnom konvente senior už potom oznámil, že malá, z 232 duší pozostávajúca filiálna cirkev dubovská záležajúca zo samých roľníkov, v potu tvári svoj chlieb vyhľadávajúcich, len na Hospodina a na svoju obetavosť sa spoliehajúca povzbudená horlivosťou roľníka Bešinu, ktorého ale pán Boh skorej zo života odvolal, než by bol videl dielo dokonané, ani nie za rok postavila si chrám Boží s vežou nákladom 5672 zl., ktorý senior Doleschall dňa 11. novembra i vysvätil. Organ si opatrili z Bystrice od Kiszeľa; mali i dva zvony, luster si opatrili r. 1888. za 77 zl. Ostrolúcky farár pokonal sa s Dubovanmi tak že každú štvrtú nedeľu a druhú výročitú slávnosť bude u nich služby Božie odbavovať a za to obdrží za každý raz zaopatrenie a 1. zl. Roku 1900. obnovili si Dubovania chrám nákladom 1240 kor., r. 1893. školu, roku 1871. postavenú; obnova stála 367 zl., tiež roku 1906. pokryli školu, na čo utrovili 820 kor.; roku 1907. na zamaľovanie kostola a pokrytie školy šinglím vydali 935 kor., nasledujúceho roku vykopali studňu pri škole nákladom 700 kor. Ďalej učiteľmi boli: r. 1871-72. Jan Pauliny; prešiel na Dohronivú; r. 1873-77. Ondrej Kútny, rodák z Ľubietovej, učil sa doma, 5 gymnaziálnych tried a jeden rok praparandie odbavil vo V. Revúcej, potom bol za dva roky podučiteľom v Očovej, zatým v Dubovom, odkiaľ odišiel do Hajdušice. Ako dubovský učiteľ roku 1876. zťažoval sa na seniorálnom konvente, že mu cirkev jednu lúku nedala do úžitku, ktorá mu patrila; a ač seniorálny konvent nariadil, vydať mu ju, Dubovania neuposlúchli; následkom čoho seniorálny konvent upravil Kútnyho s jeho požiadavkou na konzistorium; on ale nechcel sa s cirkvou súdiť, radšej odišiel, a lúka zostala v úžitku cirkvi. Po ňom prišiel za učiteľa z Baniek pri Štiavnici r. 1878. Michal Vongrey. Roku 1882. bol seniorálnym konventom pokarhaný preto, že na naliehanie svojich cirkevníkov odbavoval služby Božie bez dovolenia svojho farára, nedbajúc na poriadok uvedený v cirkvi. A keďže bol slabý v učení, svojich žiakov nepoznal, naložené mu bolo roku 1883. udržovať si pomocníka, čo ak neurobí, pohrozené mu bolo konzistoriálnym súdom. Nasledujúceho roku uzavrela cirkev vydržovať, pri ňom pomocníka a určila jeho plat na 100 zl.; krem toho obec sľúbila prispievať na plat pomocného učiteľa 20 zl. a zo zvýšeného učebného platu môže očakávať 15 zl. Súčasne ale naložené bolo Vongreyovi, pýtať si penziu. Ako pomocník pôsobil pri ňom v rokoch 1884-5. Imro Hlavatšek. Roku 1890. bol Vongrey penzionovaný; za nim učil tu roku 1891. Ludvik Linder, ktorý odišiel do Krnišova a od r. 1892 . Ján Dubovský; pre zlý výsledok vyučovania bol pokarhaný. Po ňom prišiel z Devičia Dyonis Brodniansky r. 1895-98., odišiel na Zemiansky Vrbovčok, potom do Báčoviec; r. 1898-99. Ludvik Mastič, r. 1899-1909. Jozef Schromm rodom zo Štiavnice; roku 1905. dostal od Femky za učenie maďarčiny 50 zl.; odišiel do V. Slatiny, kde i jeho manželka Zuzanna r. Kováčik stala sa učiteľkou; r. 1910. Pavel Masný, tiež Štiavničan, prišiel z Drieňova; a od r. 1919. Koloman Blázy.
Prameň:
Juraj Slávik: Dejiny Zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu /1921/